Ahojte,
chcela by som sa poďakovať Helene, Karlovi, Vladovi, spolubývajúcej Helene za nádhernú šatku a hlavne Radkovi, s ktorým som prežila moj prvý kontakt s tantrou. Pri ňom ma vždy niečo napadlo, ale nejak som to nikdy nedotiahla do konca, no nevadí, možno človek na to časom príde. Bolo to skvelé a som rada že som sa tam stretla práve s vami. Pondelňajší návrat do práce bol zvláštny, mám trochu pocit že na mňa ľudia (alebo možno len chlapi : ) pozerajú trochu inak (možno je to sugescia : ), ale ja sama sa cítim tak, čo však neviem presne definovať. Už teraz sa teším a dúfam že sa mi podarí zúčasniť sa víkendu od 22. června na Skalke kde by som prišla aj s priateľom. Vykašlala som sa na rozmýslanie či mu presne povedať o čo konkrétne šlo, ale tak mi to nejak prišlo že som to na neho naraz vybalila a bolo. Buď to rozdýcha alebo nie. Musím však povedať že sa držal statočne. Chápem však že si to nevie nejako dať dohromady a hlavne s mojou prezentáciou toho čo sa tam dialo. Najlepšie je to teda zažit tak navrhol, ak by som chcela že tam pojde so mnou, čo by som bola rada, ale neviem čo to s nami urobí. Ale asi o tom to je že buď nás to viac spojí alebo rozdelí. Takže keď sa podarí tak sa tam objavíme spolu a keby si to rozmyslel, ja by som prišla určite ak mi do toho niečo nevojde.
Čo ma dosť pobavilo bol aj výlet na zrúcaninu keď každý z vás rozprával o niečom, no ja jediná som nevedela o čom hovoríte, čo presne cítite alebo vidíte. Na počudovanie mi to však vobec nevadilo a mala som z toho v určitom slova zmysle zážitok. Ale nebojte sa, niekedy sa aj ja zapojím do vašej diskusie. : )
Majte sa krásne a ešte raz díky.
Stanka
